Niečo o mne? Som psíčkar telom aj dušou, volám sa Ingrid a narodila som sa v maličkom Bardejove. Momentálne žijem v Prahe. Rada fotím a zaoberám sa grafikou :)
A čo sa týka psov ? Od mala som rodičom pílila uši ohľadne psa. Asi ako každé dieťa. Lenže na rozdiel od niektorých detí som žiadneho psa nedostala, a na rozdiel od iných detí ma to nikdy neprešlo. Keď som bola maličká, bolo mi jedno aký by to bol pes, hlavne aby bol. Ako som však rástla a utvárala si nejaké tie názory, začala som preferovať väčšie psy, čo sa už ale absolútne nezlučovalo s predstavou mojich rodičov. Nikto si totižto nevedel predstaviť, ako by to vyzeralo, keby s nami v byte žil taký nemecký ovčiak, alebo rotvajler. Tak som od našich počúvala rôzne dôvody prečo nie, od tých že veľký pes by sa v byte trápil, až po tie že zatiaľ počkáme, lebo mám malého brata, a neskôr uvidíme. A tak som sa aspoň chodila hrať s ovčiakmi čo strážili rôzne firmy. Majitelia firiem z toho občas boli na infarkt, ale väčšinou ma ani nevideli...
A čo sa týka psov ? Od mala som rodičom pílila uši ohľadne psa. Asi ako každé dieťa. Lenže na rozdiel od niektorých detí som žiadneho psa nedostala, a na rozdiel od iných detí ma to nikdy neprešlo. Keď som bola maličká, bolo mi jedno aký by to bol pes, hlavne aby bol. Ako som však rástla a utvárala si nejaké tie názory, začala som preferovať väčšie psy, čo sa už ale absolútne nezlučovalo s predstavou mojich rodičov. Nikto si totižto nevedel predstaviť, ako by to vyzeralo, keby s nami v byte žil taký nemecký ovčiak, alebo rotvajler. Tak som od našich počúvala rôzne dôvody prečo nie, od tých že veľký pes by sa v byte trápil, až po tie že zatiaľ počkáme, lebo mám malého brata, a neskôr uvidíme. A tak som sa aspoň chodila hrať s ovčiakmi čo strážili rôzne firmy. Majitelia firiem z toho občas boli na infarkt, ale väčšinou ma ani nevideli...
Tak podobne som čakala do 17-nástky :D. Potom som sa úplnou náhodou dostala k super chovateľovi nemeckých ovčiakov - p. Sudimákovi (www.eqidius.sk), a všetko sa tak trochu zmenilo. Zrazu som mala, keď už nie vlastného psa, tak aspoň veľa psov, ktorých som mohla vziať von, šteniatka s ktorými som sa mohla pohrať, a hlavne – vtedy som po prvý krát „pričuchla“ k niečomu, čo sa volá športová kynológia. A odvtedy bolo všetko iné. Vďaka tomu že ma p. Sudimák brával na ich tréningy, som sa toho strašne veľa naučila. Nijaká kniha, nijaké video, nijaké rozprávanie vám nedá toľko, ako keď ste v „centre diania“. Uchvátila ma chtivosť, a energia na pľaci, uchvátila na disciplína a vyrovnanosť, uchvátilo ma nadšenie psov.
A už to bolo. Športovke som prepadla, nemala som síce vlastného psa s ktorým by som sa jej venovala, ale mala som iných psov s ktorými som si to mohla vyskúšať . Skúsila som rôzne povahy, čo ma zase posunulo trochu vpred. O niečo neskôr som začala študovať na výške – ako inak, kynológiu ;-) , a na intrák som neviditeľne(ale skôr popred veľmi prižmúrené oči našich milých vrátničiek) pašovala nemeckých ovčiakov. Boli to super časy, doteraz na nich rada spomínam. Na prelome prvého a druhého ročníka som sa dostala konečne k vlastnému psovi, aj to náhodou - viď Titus Eqidius. Od jeho odchodu som sa opäť vrátila iba k fotografovaniu, poprípade natáčaniu cudzích psov, chodila som na psíčkarske akcie, ale nebolo to ono...psíčkarenie mi chýbalo, toho sa asi nedá iba tak zbaviť :-)
Krátko po príchode do Prahy nás náhle opustil Max, a keď som dovtedy kvôli Titusovi mala pocit, že všetko malo byť inak, tak odvtedy som ho mala minimálne dvojnásobný. Nebolo to veselé obdobie, psy nám proste obom chýbali. Potom si priateľ doniesol malé hnedé klbko...ako inak, nová borderka. A tak život opäť nabral nový rozmer :-)
Samozrejme, od Titusovho odchodu som chcela nového psa, rozmýšľala som nad viacerými plemenami (doberman, papillon, pitbull, staford, borderka...), ale ani jedno mi z rôznych dôvodov nevyhovovalo tak, ako práve nemecký ovčiak.
A tak prišiel Lex...
Samozrejme, od Titusovho odchodu som chcela nového psa, rozmýšľala som nad viacerými plemenami (doberman, papillon, pitbull, staford, borderka...), ale ani jedno mi z rôznych dôvodov nevyhovovalo tak, ako práve nemecký ovčiak.
A tak prišiel Lex...